Kynologia
Jessie a ja
Začalo to v detstve, kedy som domov nosil šteniatka a vyrábal zo zvyškov dreva búdy ( s horným vchodom :D) Keď už som konečne prehovoril rodičov na psa tak pristali maximálne na Pekingského palácového a ten nevedel štekať a veľkosť XS mi fakt nesedela. Tak som musel počkať na prvú pracovnú príležitosť doma, aby som sa mohol sám starať a mal čas sa mu venovať. A to bola jednoznačná voľba a láska na prvý pohľad. Darovaná fenka šteniatka Slovenského čuvača z Piešťan bola tá najlepšia voľba akú som mohol spraviť. Tých plemien z ktorých som mohol vyberať bolo viacej, lebo s mojou babkou sme si naplánovali mať veľa psov. Viď všetky zakrúžkované alebo inak označené z knihy Svet živočíšnej ríše. Babka mala označené menšie plemená (bol medzi nimi aj Pekingský alebo Čínsky palácový pes, preto som aj súhlasil keď ho chceli naši kúpiť, inak super skúsenosť 😀 odporúčam :Q – bývala na byte a ja tie väčšie. Zaujímavé, že som vtedy ako dieťa čuvača neoznačil…ale pamätám si, že sa mi veľmi páčil Puli a Eskimácký pes.
Dedo mal Ruského stopára Zoru, ktorú sme naučili s bratom žuvať žuvačky a teta Mirka mala Dalmatína Sáru a Vlkodavov. Od čuvača ma najskôr odhovárali, že to je ťažko zvládnuteľné plemeno pre začiatočníka, ale pre mňa to bola výzva. Fenke Jessie som po roku a pol kúpil kamaráta z chovateľskej stanice Janki Goliášovej z Janinho ranča a bol doma DAG Janin ranč Luckee.
Luckee a Jessie
S ním som po tragickej nehode Jessie začal chodiť pravidelne na cvičák do Rudiny ku K-7 Psovodom záchranárom. Veľmi sa mi to zapáčilo aj keď začiatky boli tažké, nakoľko po odchode Jessie bol dosť psychicky zlomený. Práve tento režim výcviku mu ale pomohol zabudnúť a nešiel v sebe silu. Až takú, že sme o dva roky vyhrali na Majstrovstvách Slovenska v roku 2008 na Sklabinskom preteku v praktickom vyhladávaní zavalených osôb s kamarátom Tomášom Čontofalským a jeho fenkou Alfou 2. miesto.
A tak sa stal Luckee prvý Slovenský čuvač na svete, ktorý sa používal v praktickom vyhladávaní nezvestných osôb mojim najlepším prieteľom v dobrom i v zlom 😀
Ako jeden z mála som sa venoval práci so Slovenským čuvačom záchranárskemu výcviku a tak nás pozvali aj do Múzea slovenskej dediny do Pribiliny, kde sme robili ukážku praktického vyhľadávanie stratených osôb. Mali sme ukrytých figurantov v dreveničkách a Luckeeho som vysielal do revíru kde po nájdení všetkých figurantov označil štekaním. Krásne momenty kedy sme zbierali ovocie po trpezlivej práci a zberaní skúseností, ale hlavne nás to oboch bavilo. Slovenský čuvač je Pán pes do pohody. Pozvali nás aj na čuvačí tábor Kateřina Ladman Rychetská z Katčiny záhrady, kde sme v kolektíve milovníkov Slovenského čuvača rozoberali ich povahu, nálady, ich majestátnosť a zároveň priateľskosť.
Pred pátracou akciou sme sa dohodli na rojnici, je dôležite aby ste pri cvičení nikdy nepredbiehali psa. Dáte mu tým najavo, že máte lepší čuch ako on a môže sa uraziť.
Pokiaľ bol figurant aj na strome tak vedel krásne vyselektovať pach vo výške a od zeme ísť do výšky
Po nájdení osoby pri cvičení dostal vždy nejakú maškrtu
Ďakujem figurantom Jankovi Šoškovi bratovi a Monike Paprčiakovej švagrinke milovanej paleolitkovej
Zučastnili sme sa mnohých pátracích akcií a cvičení. Medzi tie moje najobľubenejšie určite patril Dog Rescue Day Malacky. Kde sa precvičovalo úplne všetko. Stopy, selekcia pachov (to sú tie dva obrázky kde sú štyri veľké krabice a v jednej je voňavý obed, jedna bola prázdna, v ďalšej bolo oblečenie osoby, ktorá je ukrytá vo štvrtej, pri ktorej šteká Luckee..fakt klobúk dolu kamarát), nepríjemný materiál na ploche, rozne rebríky, tunely na rambo dráhe, kladiny, zlaňovania…no úžastný víkend v doprovode tých naskúsenejších psovodov.
A zúčastnili sme sa aj pasenia ovečiek a Redikania V Dolnej Tižine. Spávanie ovečiek od gazdov ku bačovi bola tradícia v Terchovskej doline. Aj keď je Slovenský čuvač skôr strážny pes je tak inteligentný, že veľakrát vie vycítiť čo sa od neho vyžaduje. Aj ja som bol na salaši pri Martine kde ovečky nikdy nevideli psa a Luckee ešte vtedy nevidel ovečky. Bolo to veľké prekvapenie keď sa jedna ovečky išla prebehnúť do lesíka a Luckee sa pustil za ňou. Vtedy mi všetko jedno nebolo. Salaš nebol oplotený a terén som nepoznal. Na prekvapenia do päť minút Luckee doviedol ovečku späť k stádu a lahol si medzi ne. Vtedy som mu ale slúbil, že sa paseniu budeme venovať neskôr. Keď už pôjde do záchranárskeho dôchodku 😀
Dolná Tižina Redikanie oviec
Trénovali sme v podstate skoro stále zo začiatku. Pri prechádzke, venčení, po ceste do práce, v kancelárií, keď som išiel do banky tak som mu dal odklad na námestí v Kysuckom Novom Meste pri balkánskej zmrzline pre tých čo vedia :D, a tak, ale vždy v súlade s dobrou náladou…
Na sústredení, ktoré som organizoval s kamarátom Jurom Pálešom pre česko-slovenských záchranárov psovodov mi našiel kamaráta, tiež výborného psovoda Martina Ďurneka ;D
A takto vyzeralo opustené depo v Mojši za účasti psovodov z Českej republiky.
Hory, Lesy, Láska…moja najväčšia, moja manželka Milka a mamina našich úžasných detí Samka Elišky a Amálky
Samko s nami na výlete na Osnicu s Luckeem adoptovanou Lilou a veteránom Pixie-inak jej ťahá 16ty rok
Najkrajšie miesto na Zemi 😀 Petránky
na výstave s Maxom Múzeum slovenskej dediny Pribilina
Dnes už aj naša Amálka cvičí s Brunom
Dasha a Luckee
aj na výstavy sme sa museli pripravovať a dodnes sa ich zúčastňujeme
…keď už som vide, že ho už záchranárčina prestáva baviť a zistil som, že mi vie pomáhať pri výcviku zvolnili sme tempo a užívali si na výletoch, kde som začal pracovať s Terkou a neskôr s Dashou Flat Coated Retriever. To už bolo trocha o inom. Myslím tým pracovne to išlo rýchlejšie. Jednak som mal už kopec skúsenosti, ale aj psík mal k tomu lepšie vlohy a predispozície. Jedného som hladal v noci a druhého v snehu 😀 Aj keď boli Flati rýchlejší tak to čo dokázal Luckee bolo neuveriteľné a zázračne.
Pomohli sme adopciou aj fenke Aiši a psíkovy Backovi Husky. Tak sa tiež splnil jeden s mojich detských snov. Zaprah to síce nebol ale na bicykli a skialpoch to malo svoje čaro. Dokonca som párkrát viezol deti v cyklovozíku tak že som mal pred sebou huskych a čuvača medzi nimi. Náramne sa to všetkým páčilo a vyvetraný športovo unavený sme zvládli pohodovú jazdu medzi Belou a Dolnou Tižinou.
Samko v skialp záprahu skijoring s Backom
toto sme raz vyskúšali musher sane ale u nás to nebolo vtedy ono, ťažký a mokrý sneh…no comment
keď trocha viac napadlo a začalo viacej mrznúť tak sme si spravili trať a už to bolo iné kafíčko :Q
Aisha mala najradšej zimu a downhill no tak čo by som pre ňu neurobil. Stačí obuť bike na hroty a go go
Veľká vďaka kamarátom, ktorý mi verili, že to s Luckeem zvládneme. Ďakujem za pomoc hlavne Tomášovi Čontofalskému, Majkovi Zbytekovi.